Bezpečnostný pracovník Martin Kollár.

Beriete značenia na zjazdovkách ako samozrejmosť? Všimli ste si zábrany, vyznačené nebezpečné miesta, čisté informačné tabule a ďalšie značenie na zjazdovkách, vďaka ktorému je jazda príjemnejšia a bezpečnejšia. Tak o tieto a mnoho ďalších vecí v stredisku Jasná - Nízke Tatry sa stará pracovník úpravy a bezpečnosti zjazdoviek. A práve s takým pracovníkom sme strávili jeden deň v jeho práci. 

[Translate to Czech:]

Martin Kollár (39) však nie je obyčajný "bezpečák". Nenarodil sa pod horami, nevyrástol v nich, ale aj tak je s nimi úzko spätý. S Martinom sme pobudli celý deň, od nástupu na revíznu jazdu lanovky, až po ukončenie prevádzky v stredisku. Popri sledovaní jeho činnosti sme sa s ním aj pozhovárali a dozvedeli sa veľa zaujímavého. 

 

 

Začiatky a blúdivé topánky.

Pochádza z Bratislavy, vyštudoval dizajn nábytku a aj históriu dizajnu. Väčšinu svojho života cestoval, pracoval a obdivoval iné krajiny. Po škole odišiel na hory. Chodil opravovať chaty, vynášať materiál a vykonávať rôzne práce spojené s pobytom na horách. Po istom čase odišiel pracovať do zahraničia. Anglicko, Írsko, Francúzsko a ďalšie európske krajiny, ale aj Austrália. Začínal od nuly, no časom sa vypracoval na vyššie pozície. Po rokoch strávených v zahraničí nakoniec zakotvil v malej dedinke pod Chopkom, Malužinej.

Malužinú? Z veľkého sveta do malej dedinky pod Chopkom?

"Martin: Áno, po pracovných skúsenostiach zo zahraničia som sa rozhodol splniť si svoj sen. Kúpil som si domček v Malužinej."

Tu začína jeho spojenie so strediskom Jasná - Nízke Tatry. Martin mal od útleho detstva pozitívny vzťah k horám, práci s prírodou a na vzduchu. Keďže mal urobený kurz vodiča pásového vozidla, požiadal o prácu ratrakára v stredisku, no zrazu sa naskytla zaujímavá možnosť a to pracovná pozícia úprava a bezpečnosť zjazdoviek. Využil ju. Začiatky však neboli ľahké. Najprv pracoval chvíľu na severnej strane, potom prešiel na južnú stranu. "Bratislavčan žijúci v Malužinej a prevelený z Liptova na Horehronie." To bola skúška ohňom. Ale ako vraví: "ľudia sú dobrí, keď ste k nim vy dobrý" a tak sa usadil na juhu. Svoju pracovnú pozíciu si musel uhájiť. Ukázať starším a skúsenejším kolegom silu pracovného nasadenia, presvedčiť ich o svojich kvalitách a o tom, že pracujú na spoločnej veci. Sezónu si počkali, či vydrží. A on vydržal. 

Prečo práve Jasná - Nízke Tatry, prečo nie nejaké iné stredisko?

Od mladého veku, odkedy sa prvý krát postavil na snowboard a lyže, jazdil na Chopku. Na južnú stranu chodil častejšie, keďže bola z Bratislavy bližšie. Nádherné hory, zaujala ho lokalita a celé to prostredie tu. A práve pre to si v Malužinej kúpil dom. Aby som to mal zruba rovnako ďaleko na severnú stranu, ako aj na južnú. Praktické.

Čo to vlastne úprava a bezpečnosť zjazdoviek znamená?

Martinovou náplňou práce je skontrolovať trate na južnej strane ešte pred oficiálnym spustením strediska. Skontrolovať prejazdnosť tratí, či sú vymedzovacie tyčky očistené od naviateho snehu a ľadu, či je značenie správne osadená a viditeľné. Či na zjazdovkách nie je nejaká nerovnosť, čo by mohla komplikovať prejazdnosť, či nie sú odkryté kamene, či je trať bezpečná. Toto všetko sa deje ešte pred spustením lanoviek pre verejnosť. O 7:30 nastupuje na revízny vývoz lanovkou a začína na údržbe tratí. Prvá je na rade modrá číslo 34C, ktorá je najviac frekventovaná v rámci menej zdatných lyžiarov, ale aj skialpinistov. Je však náročná tým, že je plynule rovná a prechádza po hrebeni, kde vie byť veľmi nepríjemný vietor. Takže tam treba byť ostražitý. Samozrejmosťou je aj pomoc návštevníkom strediska. V prípade zranenia poskytne pomoc, ak treba zavolá Horskú záchrannú službu, poradí, pomôže.

Poviete si "krásna práca, voziť sa a sem tam niečo skontrolovať". Nie je to úplne tak. Martin priemerne denne nalyžuje asi 50 kilometrov, niektoré dni o niečo menej, ale často je to oveľa viac. Na horách trávi okolo 165 dní. To je od začiatku, po koniec sezóny. Takže keď sa to spočíta, má v nohách odlyžovaných tisícky kilometrov. No a koľko denne zapichne vytyčovacích palíc? Priemerne asi 250, niektoré len očistí, no väčšinu musí umiestňovať nanovo. Nie je to však len vozenie na lyžiach. Často si niektoré úseky vyšliape, alebo si vyzuje lyže a trať kontroluje v lyžiarkach.

V lete na lehátku? Ale kdeže.

Práve naopak, cez leto treba pripraviť všetky lyžiarske trate. V lete zasieva trávu na tratiach, inštaluje protisnehové zábrany, opravuje zjazdovky po ťažkých mechanizmoch. Rozširuje zjazdovky, je to zaujímavá práca v teréne. A zima ukázala, že snaha nebola márna. To ho teší. 

[Translate to Czech:]

S akými zaujímavosťami a problémami sa stretávaš v práci počas prevádzky v stredisku?

Martin: "Dosť ma trápi, že ľudia nerešpektujú značenia, ignorujú pokyny pracovníkov strediska, myslia si, že značenie je tam len pre parádu. Často krát ničia značenie. Jazdenie bez rešpektu voči iným. Tisíce ľudí, tisíce rôznych príbehov a pováh. Čo sa týka zaujímavostí, tak tých je tiež veľa. Naposledy to boli dvaja skialpinisti, ktorí sa vydali vo vyše 100 km/h vetre hore na Chopok. Upozorňoval som ich, že nie je vhodné počasie na túru, nech si to rozmyslia a bolo by vhodné, aby sa vrátili. Odvetili, že je to v pohode a že sú na takéto počasie zvyknutí. O hodinu na to som ich stretol na Chopku vo vestibule Rotundy žiadajúc o stiahnutie dole lanovkou. Podotýkam, že to boli dvaja dospelí chlapi. Alebo, keď nie lanovka, že oni zídu, len že či by sme im mohli požičať okuliare. Lebo tie svoje, si zabudli v aute. Tých zážitkov je veľa, ide hlavne o podcenenie vlastných síl a sily prírody. Častým problémom je zlá výbava, nevhodne zatiahnuté lyžiarky, nezapnuté helmy, jazdenie bez okuliarov, šmýkajúce sa deti na podritníkoch v Predných Derešoch.

Ako spoznáte Martina? Jednoducho, vždy niečo drží v rukách. Buď pracovný nástroj, alebo vytyčovacie palice. No a hlavným poznávacím znamením je výkričník na jeho chrbte. Kľudne sa pri ňom zastavte a podebatuje, bude rád a vy sa dozviete určite niečo zaujímavé.