Lanovkári - vyvezú vás až na vrchol Chopku

Stretávame ich každý deň, ktorý trávime na svahu v lyžiarskom stredisku pod Chopkom. Niekedy osobne, niekedy len tak cez okno velína. Vieme však, že sú tam. Bez nich by boli vleky a lanovky len nehybnými kovovými kolosmi. Práve vlekári a lanovkári ich uvádzajú do pohybu, aby počas prevádzkovej doby vyvážali jazdcov a turistov za zážitkami na horách, no a po prevádzkovom čase zase kabínky a sedačky garážujú a servisujú. S dvojicou lanovkárov Radoslavom a Lukášom, ktorí pracujú na Funiteli, sme strávili zopár hodín, počas ktorých nám porozprávali niečo o ich práci a samozrejme nemohli chýbať zaujímavé historky.

Ako vyzerá taký deň lanovkára?

Rado má práve službu na vrcholovej stanici Funitelu, najprv sa tam však musí dostať. Príchod do práce okolo siedmej hodiny rannej, vývoz revíznou jazdou lanovky z Bielej púte, následne na Priehybu a o 7:30 vývoz Funitelom na vrcholovú stanicu v Rotunde. Čo je revízna jazda? Revízna jazda slúži na otestovanie systémov lanovky, na zistenie, či je všetko v poriadku s lanovou dráhou, počas nej prebieha vizuálna kontrola podpier, stĺpov, kladiek a slúži samozrejme aj na vývoz zamestnancov. Od revíznej jazdy sa na laná napájajú kabíny, aby boli o 8:30 hod. pripravené pre prvých nedočkavých návštevníkov. Na vrcholovej stanici ho už čaká kolega, ktorý mal nočnú službu. Nie len na Funiteli, ale aj na ďalších lanovkách a vlekoch je nočná pohotovostná služba. Prečo, to sa dozvieme v ďalších riadkoch blogu. Ak ste si mysleli, že si Rado sadne do kresla vo velíne a následne už len celý deň stláča tlačidlá, je to omyl. Práca lanovkára spočíva v množstve ďalších činností. Ak večer snežilo a fúkalo, treba odpratať sneh spred výstupu zo stanice lanovky, skontrolovať či je vo vestibule všetko v poriadku a či nie je vo vonkajších priestoroch pred stanicou ľad, na ktorom by sa návštevníci mohli pošmyknúť.

Začala sa prevádzka a prichádzajú prví návštevníci strediska. Počas prevádzky sa kontrolujú viaceré ukazovatele. Fyzicky sa kontroluje elektronika. Bez zásahu človeka by elektronika nemohla správne fungovať. Lanovkár na výstupnej stanici sleduje vystupovanie lyžiarov, či si niečo nezabudli v kabínke, či je všetko v poriadku. Čudovali by ste sa, čo si všetko ľudia v kabínkach zabúdajú. Klasika sú rukavice, palice, lyže, prilby. Nájsť dámske hygienické potreby nie je na dennom poriadku, no stáva sa aj to. Najnezvyčajnejšia vec čo Rado našiel, bola kožená sadomaso maska so zipsom na ústach. Nikto sa doteraz nepriznal, že ju stratil. Kto vie prečo?

Na nástupnej stanici to je kontrola plynulosti a bezpečnosti nástupu lyžiarov do kabínky a taktiež sledovanie elektronických systémov. Keď nie je problém s nedisciplinovanými návštevníkmi, ozve sa príroda. Častým problémom na Chopku je vietor, jeho intenzitu sleduje viacero meračov rýchlosti vetra, hodnoty sa následne zobrazujú na obslužnom panely lanovky. Lanovka Funitel zavesená na dvoch lanách bola vybudovaná práve kvôli silnému vetru, ktorý je pre Chopok typický. Pri rýchlosti traťového (po línii trate) vetra 32-33 m/s. dokáže ešte fungovať, vyššie hodnoty už spôsobujú spomalenie alebo zastavenie prevádzky. Hodnoty bočného vetra sú kritické pri rýchlosti cca 25 - 26 m/s. Pri silnom vetre lanovka spomaľuje na rýchlosť 1,5 m/s. Ak sú v kabínkach ľudia, treba ich bezpečne dostať do výstupnej alebo nástupnej stanice. Trvá to dlhšie ako za normálnej prevádzky, ale bezpečnosť je prvoradá. V letnej sezóne sú rizikom pre prevádzku lanovky najmä búrky s bleskami. Ak sa blýska, lanovka nemôže byť v prevádzke. Vtedy sa lanovka vypína z elektrickej siete, osádzajú sa zemniace tyče a čaká sa kým búrka prejde.

Čo všetko rieši lanovkár počas dennej prevádzky? Občas si chlapi pripadajú ako meteorológovia, keď sa ich návštevníci pýtajú na počasie nie len v ich lokalite, ale aj na rôznych iných. Inokedy si pripadajú ako informačná kancelária, keď sa ich ľudia pýtajú na rôzne bizarné veci, ako obsadenosť parkoviska na Krupovej a podobné zaujímavosti. Chlapi to však berú s humorom a rezervou.

Prevádzková doba lanoviek na začiatku zimnej sezóny (do februára) je do 15:30 hod. a v druhej časti zimnej sezóny (do mája) je do 16:00 hod., keďže sa dni predlžujú a slnko vychádza skôr a zapadá neskôr. Poslední návštevníci prichádzajú hore pár minút po ukončení oficiálnej prevádzkovej doby, určite sa nestane, že odbije presný čas a lanovky zastanú. Lanovkár si označí záverečné kabínky s návštevníkmi a až keď sa všetci vyvezú alebo zvezú do stanice, nastáva čas na garážovanie kabínok. Na lanách Funitelu je zavesených 22 kabínok, z ktorých 11 ostáva zagarážovaných v údolnej a 11 kabínok vo vrcholovej stanici. Kabínky sa sťahujú z dôvodu, aby na nich nepôsobilo nepriaznivé počasie ako silný vietor, námraza alebo sneženie. Nikto predsa nechce nastupovať do vymrznutej lanovky pokrytej vrstvou námrazy.

Prevádzka lanovky však nekončí. Rado aj s kolegom na dolnej stanici čaká na zamestnancov reštaurácie Rotunda, ktorých po práci zvážajú niekoľkými zavesenými kabínkami naspäť do údolnej stanice. K týmto zamestnancom sa občas pridajú aj zblúdilí lyžiari a turisti, ktorí nestihli zísť z Chopku do záverečnej. Predsa ich nenechajú schádzať po zjazdovkách, na ktorých už usilovne pracujú chalani na ratrakoch. Keď sú už všetci doma v teple, treba teplo dopriať aj kabínkam. Na staniciach sa zatvoria brány a keď vonku panuje pravé zimné počasie s teplotami hlboko pod bodom mrazu, zapínajú sa v stanici vyhrievače. A ide sa spať? Kdeže! Lanovkár je vo večernej pohotovostnej službe. Ak je vonku vysoká vlhkosť spojená s vetrom, mrazom a hrozí nebezpečenstvo námrazy na lane, lano sa krúti neustále, ale už bez zavesených kabínok. Chopok je špecifický tým, že sa tu vytvára silná námraza a vlhkosť a môže sa ľahko stať, že keby sa celý večer nekrútilo lanom, ráno by sa už nepohlo. Najhoršia situácia je, keď vonku duje silný vietor, je hmla, vysoká vlhkosť a teplota okolo 0°C. Námraza na lane následne môže poškodiť zabezpečovacie systémy lanovky alebo roztrhať gumové obloženie kladiek. Rýchlosť pretáčania prázdneho lana počas hotovostnej služby je cca 1,5 - 4 m/s. Pohotovostná služba trvá až do rannej revíznej jazdy, kedy celý kolobeh začína odznova.

Občas sa stáva, že Horská záchranná služba požiada lanovkárov o súčinnosť pri vývoze záchranárov, aby ich presun na vrchol bol čo najrýchlejší. A následne, po skončení záchrannej akcie zviesť záchranárov, aj so zranenými do údolnej stanice. Podľa potreby sa vyváža tovar prostredníctvom servisnej kabíny, ktorá vo vnútri nemá sedadlá, aby sa do nej vmestilo čo najviac tovaru. Zaujímavosťou sú aj firemné večierky, ale aj svadby na Rotunde vo výške 2004 mn.m., počas ktorých sa robia mimoriadne vývozy a zvozy hostí.

Ako je to s bezpečnosťou?

Na každom stĺpe sú dve zabezpečovacie zariadenia. Tzv. tyčinky a RPD systém, ktoré sledujú polohu lana, jeho vychýlenie a v prípade nebezpečenstva vypnú chod lanovky. Samozrejmosťou je viacero elektronických systémov, no tým najdôležitejším činiteľom je človek. Bezpečnosť je samozrejme prvoradá a už sa pár krát stalo, že lanovky neboli v prevádzke, lebo to bezpečnostná situácia nedovoľovala.

Ako sa stať lanovkárom?

Stačí prísť a zaujímať sa o prácu lanovkára. Zo začiatku netreba mať špeciálne školy a vedomosti, je však dobré byť vyučený v elektro, alebo strojníckom odbore. Pracovníci sa dôkladne školia vo svojom obore. Prvé mesiace človek pracuje ako brigádnik, kým sa naučí ovládať lanovku. Začína sa na jednoduchších systémoch na sedačkách a následne sa postupuje vyššie a vyššie. Veľkou výhodou je, ak má človek skúsenosti s prácou elektrikára. Postupom času, praxou a školeniami sa človek učí, hlavne treba mať pre túto prácu zanietenie a taktiež nesmie mať človek strach z výšok. Aj medzi lanovkármi existujú rôzne pracovné pozície. Začína sa na pozícii staničného, následne po nadobudnutých skúsenostiach a rokoch praxe nasleduje pozícia údržbára a najvyššia pozícia, je pozícia strojníka. Raritou na obsluhe lanoviek je žena. Alenu však môžete stretnúť na lanovke Krupová - Kosodrevina.

Sedí lanovkár len vo svojom velíne alebo sa dostane aj na stĺp?

Ak je nejaká porucha na stĺpe alebo treba niečo vymeniť, samozrejme lanovkári pracujú aj v externom prostredí. Na opravu sa využíva už spomenutá servisná kabínka, ktorá má otvárateľnú strechu s rebríkom, cez ktorý sa na stĺp dá dostať jednoduchšie. Chlapi sú v tejto náročnej práci istení lanom, no aj tak je to riadny adrenalín promenádovať sa na zamrznutom stĺpe 32 metrov nad zemou.

Čo najviac komplikuje prácu lanovkárom?

Najviac komplikácií lanovkárom, ale často-krát aj sebe, spôsobujú návštevníci nedodržiavaním prevádzkových hodín. Je to práca aj s ľuďmi, nielen samotnými strojmi a tá má svoje špecifiká, ako sú špecifickí aj ľudia. Pravidelne, dá sa povedať že denne, sa vyskytne niekoľko prípadov, kedy sa ľudia pozabudnú, nesledujú čas ani vizuálne a zvukové výzvy a po ukončení prevádzkovej doby sa dožadujú jazdy na lanových dráhach. Ani vlak, ani autobus a ani loď na meškajúceho návštevníka nepočká. Prečo by mala lanovka čakať na návštevníka, ktorý sa pozabudol a nestihol sa presunúť na potrebné miesto v čase prevádzkových hodín? Zábavná príhoda je z letnej sezóny, kedy si pozabudnutá skupinka chcela po ukončení prevádzky lanoviek volať na Chopok taxík. No v žiadnej taxislužbe s takouto netradičnou požiadavkou nepochodili. Problémy spôsobujú aj arogantní návštevníci tlačiaci sa silou mocou do plnej kabínky, bez ohľadu na ženy a deti.

V stredisku Jasná - Nízke Tatry nájdete 27 lanoviek a vlekov rôznej veľkosti, dĺžky, rýchlosti prepravy, množstva prepravených ľudí a samozrejme aj veku. Pozrime sa na niekoľko najzaujímavejších faktov. Najstarším fungujúcim vlekom je dvojsedačka Rovná hoľa - Konský grúň sprevádzkovaná v roku 1976. Najväčšia je kabínková lanovka Funitel (Priehyba - Chopok) zavesená na dvoch lanách schopná prepraviť 2 480 osôb za hodinu. Funitel je zároveň aj najdlhšou lanovkou v Jasnej s dĺžkou 2 130 m. Najnovšou je kabínková lanovka na trase Krupová - Kosodrevina sprevádzkovaná v roku 2016.

Rešpekt a obdiv patrí každému zamestnancovi pracujúcemu na lanových dráhach v stredisku. Je ich viacej ako za bežnej prevádzky vidíte a práve oni sa starajú o bezproblémový chod či už sedačiek, kabíniek alebo ďalších vlekov. Ako sme sa mohli presvedčiť, práca je to náročná, ale aj zaujímavá a krásna. Najmä, keď sú krásne bezoblačné noci a všade navôkol ticho. Ak ráno prichádzate na prvú jazdu, pozdravte sa im a usmejte sa, určite im spríjemníte službu a celý deň. Veď nie je nič krajšie ako začínať deň s úsmevom.

TIP: Ak chcete spoznať aspoň časť histórie lanoviek na južnej strane Chopku, navštívte múzeum lanovky Von Roll, ktoré sa nachádza za reštauráciou Kosodrevina. V  priestoroch historickej lanovky si návštevníci môžu pozrieť dobovú lanovku s nástupnou stanicou z roku 1954-1957. Vstup do múzea je zdarma.