Ratrakári - kým vy spíte, oni pracujú na úprave zjazdoviek

 

Pýtame sa: "Ako asi vyzerá práca ratrakára?"

Odpoveď znie väčšinou takto: "Však to je jednoduché. Príde do roboty, prezuje si tenisky a sadne do ratraku. Potom sa dve hodiny vozí hore dole a má po šichte. Nádherný výhľad z Chopku, pohodička v sedadle a menčester za hodinu úplne všade." Čo môže byť na takom ratrakovaní a úprave zjazdoviek vôbec ťažké? Presvedčili sme sa na vlastnej koži, že to rozprávka vôbec nemusí byť.  Strávili sme niekoľko šícht s Mišom, vedúcim ratrakárov v Jasnej.

Prichádzame pred šestnástou hodinou na Koliesko, odkiaľ vyráža časť ratrakov na úpravu severnej strany. Ratrakovanie je oveľa komplexnejší, náročnejší a zložitejší proces, ako by ste si predstavovali. Ešte pred samotným nasadnutím do strojov, sa chlapi stretnú pred monitorom počítača a rozdelia si zjazdovky. Doba sa pohla vpred a veľkým pomocníkom pri úprave zjazdoviek je výpočtová technika. Konkrétne Snowsat. Špeciálny systém s GPS monitoruje výšku snehu na zjazdovkách, pohyb ratrakov, zbiera a zobrazuje veľké množstvo informácií od toho, ktoré svetlo ste mali na ktorom ratraku zapnuté, až po výkon motora, alebo frézy, počas úpravy zjazdoviek. Celý systém je komplexnejší a je veľkým pomocníkom. O Snowsate a ďalších podporných systémoch by sme mohli písať celé eseje, ale to nie je úlohou tohto blogu. Tu vám chceme priblížiť prácu chalanov, starajúcich sa o kvalitné a hlavne bezpečné zjazdovky. Káva dopitá, úlohy rozdelené a konečne sadáme do strojov.

 

Lyžiarske stredisko Jasná - Nízke Tatry má vo svojej flotile 13 ratrakov.

Najviac zastúpený typ je Kässbohrer PistenBully 600 v rôznych modifikáciách. Najvýkonnejším je 600 Polar SCR so 6 valcovým motorom Mercedes-Benz a výkonom 510 koní. Spotreba takéhoto 12 tonového velikána je však veľmi príjemná a to cca 20 l/h. Veľkým pomocníkom je navijak so štandardným 1000 metrovým oceľovým lanom. Moderná kabína je vybavená množstvom displejov, nechýba monitor Snowsatu, rôzne prepínače a kontrolky. Všetko ergonomicky rozložené. Kvalitná technika však nie je všetko. Hlavným činiteľom sú ľudia.

Mišo sa nás pýta, čo vlastne vieme o ratrakovaní? Či máme predstavu, koľko práce je za kvalitne upravenou zjazdovkou. Vedeli ste, že ratraky upravujú v Jasnej 140 hektárov plochy a kým ošetria všetky opotrebované miesta  a ponahŕňajú na ne sneh, premiestnia ho tam, kde predtým ležal, tak prehrnú plochu o veľkosti niekedy aj 250 hektárov? Za mesiac všetky ratraky v Jasnej môžu prejsť 10000 kilometrov. Zaujímavé čísla, ktoré si človek len ťažko vie predstaviť. No a ľudská práca a snaha o čo najkvalitnejšie zjazdovky sa vyčísľuje len veľmi ťažko.

Začíname tvoriť menčester na Bielej púti, to je taká rozcvička. Snom každého lyžiara je zarezať lyže do dokonale upraveného svahu, ľudovo nazývaného menčester. Toto čerstvé "vyprúžkovanie" na svahu, vytvára ratrak. Najprv radlicou upraví a zrovná svah, následne frézou poseká tvrdý povrch a na záver "finišerom", stlačí sneh a vytvorí menčester. Takto upravený svah lepšie premrzne a ráno vám poskytne fantastický pocit z jazdy. Dva ratraky a za pár minút je vidieť pretvorenú zjazdovku. Ideme do náročnejšieho terénu, rovno na Chopok. Vonku je už tma, ratraky však žiaria. Výstražné oranžové, silné stretávacie svetlá a aj bodový refrektor. Všetky svietia, aby sa nestalo nešťastie. To chodí aj po horách, aj po ľuďoch. 

Najväčším problémom nie je nepriaznivé počasie, nulová viditeľnosť, alebo silný vietor a sneženie, ale samotný človek. Človek nerešpektujúci uzáveru zjazdoviek, ktorá platí po 16.00 hodine – teda po prevádzkovej dobe lanoviek až do 8:30 hod. ráno, do začiatku prevádzkovej doby, človek riskujúci svoj život a taktiež duševné zdravie chlapov v ratrakoch. Prevádzkovateľ lyžiarskych stredísk dbá v prvom rade na bezpečnosť lyžiarov a návštevníkov, preto robí všetko preto, aby nedošlo k stretu lyžiarov, alebo kolíziám na zjazdovkách. Platí to aj cez deň aj v noci. Každý deň sa objavujú problémy so vstupom na zjazdovky aj po prevádzkových hodinách, kedy sa skialpinisti s čelovkami výberu v noci na vlastnú päsť napriek zákazu vstupu na zjazdovku, traverzujú ju a ničia prácu pracovníkov obsluhy ratrakov a na druhej strane sa vystavujú nebezpečenstvu stretu s ratrakom. Nie je nič horšie, ako keď sa vám pred radlicou, alebo pásmi, objaví skialpinista s čelovkou a nedajbože povzbudený nejakým nápojom. Nehovoriac o tom, že väčšina ratrakov nad Bielou púťou je zapnutých na lanách. Pre kvalitnejšiu úpravu zjazdoviek sa využíva zapnutie ratraku na lano a to hlavne v teréne s veľkým sklonom, alebo pri mokrom snehu. Lano s navijakom pomáha ratraku pri úprave zjazdovky tým, že šetrí jeho motor, aktívne pracuje s 12 tonovým strojom aby sa nezahrabával, neničil spodnú vrstvu zjazdovky a zabezpečuje jeho plynulú jazdu hore aj dolu svahom. A tu už končí sranda. Lano vie veľmi škaredo človeka zmrzačiť a nie len to. Rešpektujte preto uzáveru zjazdoviek, ktorá je od 16:00 do 8:30 hod. a keď už musíte zísť, dávajte si pozor a jazdite krajom. Zásah do zjazdovky počas práce mechanizmov je veľmi nebezpečné a taktiež sa ničí tvrdá práca ratrakárov. Nikto si ráno nechce nájsť zničenú zjazdovku od skialpinistov vracajúci sa z nočných výstupov.

Vráťme sa do kokpitu. Mierime na Chopok. Mišo hovorí, že by túto prácu nevymenil za nijakú inú. Najkrajší výhľad z kancelárie, teda ak sú ideálne poveternostné podmienky. My mu veríme. Musí to byť úžasné sledovať svetlá mesta z Chopku. Už sme hore. Mišo zapína lano o kotviace body a ide sa na to, čaká nás Pretekárska (1C). Jazda v ratraku je adrenalín nie len pre samotného vodiča, ale aj spolusediaceho. Či už stúpate hore svahom, alebo klesáte. Pri sklone 32° v najstrmšom mieste zjazdovky Majstrovská č.7 sa treba poriadne zaprieť nohami a držať sa. Už sa nečudujeme, načo sú v ratraku bezpečnostné pásy. Najprv treba rozhrnúť najazdený a nafúkaný sneh z krajov zjazdovky. Pomáha silný motor a mocná radlica. Fréza ešte odpočíva. Sneh sa prehŕňa z kraja do stredu. Keď je zjazdovka vyrovnaná, prichádza na radu fréza. Ratrakár, to nie je len vodič mašiny. Musí zvládať rôzne ďalšie činnosti a musí mať vedomosti o množstve vecí. Potrebné sú základy fyziky, poznať druhy snehu, jeho správanie sa na zjazdovke, meteorológia, technika a množstvo ďalšieho. Čo robiť, ak pri - 35°C zamrzne ratrak? Áno, aj to sa stáva. Technika vs. príroda. No a čo robiť? Vymeniť palivový filter a ide sa ďalej. Mišo prechádza frézou zjazdovku aj viac krát. Je bývalý lyžiarsky pretekár, absolvent Fakulty telesnej výchovy a športu UK v Bratislave a tak chce, aby bola zjazdovka ráno perfektne pripravená. To chcú všetci chlapi v ratrakoch. Sú dobrá partia. Najstarší slúži na pásovom vozidle od roku 1976 a pracuje dodnes. Obdivujeme koordináciu ratrakov. Presne určené trasy, zohranosť, skúsenosti sú základom kvalitnej lyžovačky. Úprava zjazdoviek nie je individuálny proces. Je to tímová práca. Chalani si navzájom pomáhajú, keď potrebuje kolega pomôcť, neváhajú. Všetci musia byť dobrí v tom čo robia, hoc len jedno zaváhanie, vie pokaziť výsledok snahy všetkých. Keď ráno prídete na svah, chcete mať perfektne upravenú zjazdovku a nezaujíma vás meno ratrakára, ale výsledok. A o ten sa starajú všetci ratrakári.

V stroji sedíme už tri hodiny. Mišo ešte stále upravuje Pretekársku, no tentoraz jej strednú časť. Dáva pozor na skialpinistov, skúsene sa hrá s radlicou a frézou. Veľkým pomocníkom mu je navijak. Je to hotové umenie. Sme zvedaví, aké to bude ráno. Najťažšie sa pracuje s mokrým snehom. Je na úpravu najnáročnejší, lepí sa, nespolupracuje, ťažko sa na ňom otáča a vidieť každú chybu, ktorú ratrakár spraví. Najideálnejší na úpravu je prachový sneh, radosť s ním pracovať. Je jedenásť hodín, bežný návštevník, ktorý si chce vychutnať ranný menčester, už pomaly ide spať. Chalanom však ešte nič nekončí. Keď majú hotovú prácu na svahoch, zaparkujú ratraky, dotankujú ich a samozrejme očistia. Nikto nechce so sebou nosiť desiatky kíl namrznutého snehu. Šichta pomaly končí. Je čas ísť spať. Zajtra ráno nás čakajú upravené zjazdovky o ktoré sa postarali chalani z pásových vozidiel. Prečo sa ratrakuje večer a nie ráno? Lebo sneh potrebuje aby sa previazal a vyzrel, ideálne osem hodín. 

Niekedy sa však karta obráti. Miesto večerného ratrakovania sa pracuje ráno. Stáva sa to vtedy, keď rozmočený sneh zamrzne. Ráno ho treba posekať a spraviť zjazdovky bezpečné. Táto situácia nastáva aj v prípade, že za večer napadne veľké množstvo čerstvého snehu.

Vyskúšali sme si aj rannú a aj tri večerné šichty. Do záveru večerných sme nevydržali ani raz. Nie že by nás to nebavilo, ale bolo to naozaj náročné. Sústrediť sa na každý pohyb, sledovať množstvo ukazovateľov, komunikovať cez vysielačku, koordinovať svoju prácu s ďalšími kolegami a to často krát v mizernej viditeľnosti a silnom vetre. Chalanom patrí rešpekt. Oni svoju prácu milujú a robia všetko pre to, aby ste sa do strediska vrátili znova.

O úprave zjazdoviek ratrakmi, o zážitkoch, úsmevných a aj tých menej úsmevných príhodách, by sme mohli písať niekoľko samostatných blogov. Určite sa za chalanmi vrátime a prinesieme vám ďalšie zaujímavé informácie.

Často sa stretávame s názorom, že u nás nevedia upravovať zjazdovky. Že už pár hodín po otvorení zjazdoviek sú na nich bubny. Že v Rakúsku to vedia lepšie. Práve počas rozhovorov s Mišom sme sa dozvedeli, že to tak úplne nie je. Aj u nás sú skúsení a kvalitní ratrakári. Bohužiaľ klimatické a poveternostné rozdiely medzi Chopkom a rakúskymi strediskami sú markantné. Rýchlemu poklesu kvality zjazdoviek výrazne napomáha aj množstvo ľudí na svahoch. Je čisté bláznovstvo si myslieť, že menčester vydrží polovicu dňa. Dosiahnuť uhladené a kvalitné zjazdovky je dlhý a náročný proces, chalani v strojoch si to uvedomujú a snažia sa tomu odovzdať všetko. Samozrejme sa občas stane, že sú prechody cítiť, alebo že je niekde vlnka, ani oni nie sú neomylní, sú to ľudia, tak ako my všetci.